Ide o dvojjazyčnosť
Požiadavka Strany maďarskej koalície, aby pri reforme územnosprávneho usporiadania bola pridaná k dvanástim ešte trinásta župa, ktorá by mala sídlo v Komárne, bola doslova priliatím oleja do ohňa prípravy referenda o predčasných voľbách. Po Slovensku začalo znova mátožiť strašidlo maďarskej autonómie...
Pre slovenskú verejnosť je požiadavka maďarskej teritoriálnej národnostnej autonómie neprijateľná. Jej akceptovanie by znamenalo, že na mape Slovenska by sa objavil územný celok, kde by Slováci boli automaticky majorizovaní. Aj tak sú majorizovaní v obciach a mestách... Samozrejme, maďarskí politici argumentujú, že slovo autonómia, resp. samospráva má veľa významov. Je to jednak samospráva obcí, samospráva vyšších územných jednotiek, ale aj kultúrna autonómia.
V roku 1848 Slováci žiadali, aby sa stanovili hranice ich etnického územia. Išlo by o vymedzenie územia, kde Slováci ako národ vyžadovali, dnešnou terminológiou povedané, autonómiu. To sa nikdy nestalo, južnú hranicu Slovenska stanovila až Trianonská mierová zmluva v roku 1920. Lenže, presnú etnickú hranicu medzi Slovákmi a Maďarmi nemožno stanoviť a prvá historická pochádza až z roku 1920. Trianonská hranica nebola nikdy vyhlasovaná za etnickú hranicu, tú nie je možné stanoviť, pretože existuje iba územie, kde Slováci a Maďari spolu žijú v rôznom percentuálnom zastúpení. Inak povedané, na Slovensku existuje iba jediná čisto maďarská obec, všetky ostatné sú zmiešané.
Slovenská požiadavka autonómie predstavovala reakciu na začínajúcu sa maďarizáciu. Hoci pamätníci klasickej maďarizácie, ktorá bola najostrejšou na začiatku tohto storočia, už zväčša vymreli, v pamäti Slovákov ostáva spomienka na horthyovskú okupáciu južného Slovenska po Mníchove a Viedenskej arbitráži v roku 1938. Slovenskú nedôveru voči požiadavke územnej autonómie podmieňujú nielen spomienky na minulosť, ale aj iné okolnosti. Napríklad podozrenie, aké pomery by boli na území, kde by sa Slováci ocitli v menšine. Hoci sa z maďarskej strany spomína príklad autonómie južného Tirolska v Taliansku, ktorý je kladný, sú aj záporné príklady, kde autonómia viedla k tragédii pre národ, ktorý autonómiu menšine poskytol.
Nedávne stretnutie Bélu Bugára s premiérom Dzurindom ukázalo, že požiadavka Komárňanskej župy bola mienená takpovediac iba ako výkričná cena, kde by sa dosiahlo nakoniec niečo iné. Teda, stanovila sa taká výkričná cena, z ktorej sa mohlo spúšťať... Teraz je v hre prijatie Európskej charty regionálnych a miestnych jazykov. V obciach s maďarskou väčšinou sa maďarčina používa ako rokovací jazyk a v istej miere je to aj na úrovni okresov. Ide o to, aby sa maďarčina používala aj na úrovni krajov. Doteraz sa takejto možnosti bránilo stanovením hraníc krajov, s takým percentom Maďarov, aby nemohli požadovať používanie maďarčiny na krajskej úrovni. Teraz dali maďarskí politici Dzurindovi najavo, že síce od požiadavky Komárňanskej župy odstupujú, ale za to budú žiadať také hranice správnych celkov, aby územie s maďarskou väčšinou nebolo umelo delené, teda aby v aspoň jednom kraji na Slovensku sa maďarčina tiež mohla stať jazykom úradného styku. Pretože sa schyľuje k prezidentovmu rozhodnutiu o referende, premiér bude musieť byť pravdepodobne voči maďarským požiadavkám ústretovejší. Lebo inak...
