Vzostupy a zostupy na Slovensku v 90. rokoch

V súvislosti s uskutočnenými politickými, ekonomickými a ostatnými spoločenskými zmenami došlo u nás teda i k zvýšeniu miery sociálnej mobility. V porovnaní s predchádzajúcimi desaťročiami u nás prudko vzrástol počet ľudí, ktorí (z vlastnej vôle alebo prinútení okolnosťami) zmenili zamestnanie alebo i povolanie a spôsob obživy a v dôsledku toho aj svoje spoločenské postavenie. Tisíce ľudí sa napríklad stali zamestnávateľmi a samozamestnávateľmi, čiže podnikateľmi a živnostníkmi, ale zároveň sa státisíce ľudí stali krátkodobo či dlhodobo nezamestnanými so všetkými z toho vyplývajúcimi následkami.

Potreba interpretovať informácie U nás sa zatiaľ nenašiel dostatok prostriedkov na uskutočnenie komplexného výskumu sociálnej mobility v deväťdesiatych rokoch. Preto naši spoločenskí vedci i riadiace orgány majú zatiaľ k dispozícii len štatistické údaje o profesiovej mobilite, o počte súkromných podnikateľov a živnostníkov, o počte ľudí zamestnaných v rôznych a odvetviach národného hospodárstva, o počte nezamestnaných a pod. Tieto údaje však poskytujú len najzákladnejšie informácie o sociálnej mobilite: napríklad, že v uplynulom desaťročí sa asi o tretinu znížili počty ľudí zamestnaných v primárnom i sekundárnom sektore a počet ľudí zamestnaných v terciárnom sektore (v službách) sa zvýšil asi o štvrtinu, že profesiovú mobilitu rôzneho druhu absolvovala v uplynulom desaťročí až polovica ekonomicky aktívneho obyvateľstva a podobne. Absencia komplexného sociologického výskumu sociálnej mobility spôsobuje, že zatiaľ nedisponujeme dostatočne spoľahlivými a podrobnými údajmi o rozsahu a vzoroch mobility v našej spoločnosti, ani o najviac využívaných a najefektívnejších spôsoboch dosahovania profesiového a sociálneho statusu. Takisto nemáme ani potrebné informácie o dôsledkoch týchto javov na utváranie myslenia a konania našich ľudí, najmä mladších generácií. Na základe dostupných štatistických údajov a existujúcich sociologických poznatkov možno preto formulovať len niekoľko pomerne všeobecných téz o vývoji sociálnej mobility na Slovensku v 90. rokoch.

Čo sa odohralo v ostatnom desaťročí Vývoj sociálnej mobility bol u nás v deväťdesiatych rokoch ovplyvňovaný najmä nasledujúcimi skutočnosťami: n vznikom nových mobilitných kanálov, ktoré sa vytvorili v dôsledku zásadných politických, ekonomických a iných zmien našej spoločnosti, n rozsiahlou štruktúrnou mobilitou, v rámci ktorej došlo k ekonomickému vzostupu niektorých profesiových kategórií a k sociálnemu zostupu iných profesiových kategórií, a tým i celých sociálnych vrstiev obyvateľstva, n pretrvávajúcou funkčnosťou časti našich tradičných mobilitných kanálov (pravda, niektorých v modifikovanej podobe), a na druhej strane znefunkčnením, resp. znížením efektívnosti niektorých u nás predtým hojne využívaných kanálov vzostupnej mobility, n nedostatkom voľných socio-profesiových statusov, spôsobeným najmä nedostatkom voľných pracovných miest pre mnohé kategórie nášho ekonomicky aktívneho obyvateľstva.

Kanály mobility Najefektívnejším z novovytvorených mobilitných kanálov sa v deväťdesiatych rokoch u nás stali politická a verejná činnosť a podnikanie, pričom najväčšie mobilitné vzostupy dosahovali jednotlivci, ktorí tieto dva kanály mobility kombinovali (a v mnohých prípadoch popri nich využívali ešte i polozákonné alebo nezákonné činnosti). Úloha vzdelania ako základného mobilitného kanála síce pretrvala, možnosti dosiahnutia vzostupnej mobility boli však v uplynulom desaťročí výrazne determinované typom, resp. druhom získaného vzdelania a kvalifikácie, dopytom po rôznych typoch vzdelania a ich meniacou sa cenou na trhu práce, prípadne aj tým, či a v akej miere utvárali možnosti podnikania alebo verejnej a politickej činnosti. Vzdelanie a kvalifikácia pritom u nás stále fungujú ako mobilitný kanál najmä v spojení s využívaním sociálnych sietí (známostí, rodinných a iných vzťahov a spojení), protekcií, politických a iných konexií atď.

Zmeny prestíže Významným činiteľom ovplyvňujúcim rozsah mobility i jej dĺžku, a teda aj podobu nášho novovytvárajúceho sa systému sociálnej stratifikácie, bola v deväťdesiatych rokoch štruktúrna mobilita. Čiže presuny mnohých pracovno-profesiových kategórií v hierarchii týchto kategórií zostavenej z hľadiska ich finančného oceňovania, ich prestíže, podielu na moci, ktorý sprostredkúvajú ap. Vzostup (často aj veľmi výrazný) absolvovali v uplynulom desaťročí mnohé početne bohato zastúpené profesie v takých odvetviach našej ekonomiky ako sú finančníctvo, poisťovníctvo, právne, poradenské i niektoré ďalšie služby atď., zostup absolvovali mnohé iné (početne tiež hojne zastúpené) kategórie pracovníkov verejných služieb, napríklad v školstve, zdravotníctve, vede, kultúre a pod., ale i mnohé profesie v oblasti výroby, v obchode i v iných službách, väčšina profesií v poľnohospodárstve, atď. Najvýznamnejším činiteľom ovplyvňujúcim rozsah zostupnej mobility i jej dĺžku, čiže hĺbku sociálneho poklesu, bol u nás v uplynulých desiatich rokoch prudký rast nezamestnanosti, spôsobený najmä ekonomickými ťažkosťami a úpadkom množstva našich priemyselných, stavebných, poľnohospodárskych a ďalších podnikov, ale aj riešením prezamestnanosti v prosperujúcich podnikoch, vo verejnej správe a inde. Dôsledky nezamestnanosti (v mnohých regiónoch Slovenska presahujúcej kritické hranice), spôsobujúcej najvýraznejšie sociálne pády a často až drastické zníženie životnej úrovne ľudí, sa nepodarilo významnejšie znížiť žiadnymi z dosiaľ štátom prijatých ekonomických ani sociálnych opatrení. Takéto a ďalšie podobné (hlbšie a podrobnejšie) poznatky o sociálnej mobilite, ktoré môžu priniesť len sociologické empirické výskumy, tvoria - spolu s poznatkami o sociálnej stratifikácii spoločnosti - súčasť základných, strategických informácií o spoločnosti. Politici vo vyspelých demokratických štátoch si to už dávno uvedomili a vyčlenili v štátnych rozpočtoch svojich krajín finančné prostriedky potrebné na pravidelné získavanie týchto informácií - buď prostredníctvom osobitných sociologických výskumov, alebo prostredníctvom rozšírenia zoznamov sledovaných údajov v štandardných štatistických zisťovaniach. Dúfajme, že naši politici sa im aj v tejto oblasti čoskoro vyrovnajú.

Autor (1955) je docent Katedry sociológie FiFUK v Bratislave