Po skúsenostiach z minulých rokov neboli zrejme o úspechu chystaného protestného mítingu do posledných chvíľ presvedčení ani predstavitelia Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ SR). Ako sa však ukázalo, štyridsaťtisíc odborárov z celého Slovenska prišlo podporiť známych dvanásť požiadaviek vláde a upozorniť ju, aby začala plniť svoje predvolebné sľuby.

V sobotu, 25. septembra, krátko pred jedenástou hodinou, bolo Námestie SNP zaplnené už takmer z dvoch tretín.

Nie apolitické, ale nadstranícke

Po pravej strane od čela tribúny udávali očividne tón stúpenci SNS a HZDS, ktorí sa zišli pod transparentom Nechceli ste Slováci Mečiara - máte Bugára. Prívrženci ZRS na čele so svojím predsedom J. Ľuptákom akoby účasťou na mítingu a rozdávanými letáčikmi chceli dobehnúť to, čo zameškali za štyri roky ich zástupcovia v bývalej vládnej koalícii. Bez ostychu za spoluzodpovednosť na súčasnej tvrdej realite Slovenska hlásali do sveta, že dosť bolo vlády, ktorá nedáva prácu robotníkom. Príležitosť zviditeľniť sa pred verejnosťou nepremeškala ani KSS, a na letáčikoch, ktoré rozdávali postarší občania odborárom aj náhodným okoloidúcim, dôrazne protestovala proti sústavnému znižovaniu životnej úrovne. Tak, ako sľúbili pred mítingom predstavitelia konfederácie, nikto zo strán súčasnej opozície ani vládnej koalície nedostal priestor, aby prehovoril k štyridsaťtisícovému davu. Dokonca ani jediná zástupkyňa vlády, ministerka financií Brigita Schmögnerová, ktorá by bola rada vysvetlila svoj názor na činnosť vlády M. Dzurindu. Ako sme boli svedkami, dosť bolo tých, ktorí by si ju boli vypočuli, ale sa aj opýtali, ako majú žiť z mizerných platov, a ani tie nedostávajú všetci ešte zamestnaní. Pri zhromaždeniach tohto rozsahu však niektorým účastníkom, o ktorých si netrúfam hovoriť či patrili k odborárom alebo skôr k tým, ktorí sú vždy proti všetkému a všetkým, na záver „praskli“ nervy a takmer ju inzultovali. Svoje si vypočul aj prezident konfederácie Ivan Saktor, lebo vraj aj on podporoval SDK a podpísal sa na výsledku minuloročných volieb a teraz burcuje národ proti Dzurindovi.

Menej káuz, viac činov

Spolu s predstaviteľmi konfederácie prehovorili k davu aj dvaja hostia zo zahraničia - viceprezident Českomoravskej komory odborových zväzov Zdeněk Málek a vedúca odboru pre strednú a východnú Európu v Medzinárodnej konfederácii slobodných odborov (MKSO) Ana Oulatarová. Podporné telegramy zaslali konfederácii aj partnerské centrály z Poľska, Maďarska, Rakúska a Nemecka. Vystúpenie prezidenta KOZ SR Ivana Saktora, ktorý je zároveň viceprezidentom MKSO a členom riadiaceho výboru Európskej odborovej konfederácie, sa síce možno zdalo niekomu príliš emotívne a populistické, ale pred takým davom, na aký sa Bratislava už dávno nepamätá, treba iné formy prejavu, ako pri televíznej besede. To, čo však I. Saktor hovoril, bolo zrozumiteľné všetkým. Bol to jasný apel na súčasnú vládu, aby splnila svoje sľuby a riešila problémy ľudí, ktorí jej dali dôveru. Desať rokov čakania už totiž radových občanov tak oslabilo, že nie sú nielenže ochotní, ale ani schopní ďalej znášať dôsledky, vyplývajúce z pôsobenia všetkých doterajších vlád. „Prečo majú platiť za chyby práve sociálne najslabší?“, pýtal sa prezident odborovej centrály a dal vláde 14 dní na to, aby zasadla za rokovací stôl a splnila požiadavky odborov. Naposledy pritom rokovali sociálni partneri deň pred mítingom a pomerne vo vzácnej zhode odsúhlasili, že od začiatku budúceho roka sa zvýši minimálna mzda na 4000 Sk.

Ďalšie opatrenia

Každoročne k 1. októbru sa bude valorizovať na základe vývoja priemernej mzdy podľa koeficientu dohodnutého v kolektívnom vyjednávaní. Určite by však výška minimálnej mzdy nemala byť nižšia ako životné minimum. Vo vrcholovej tripartite sa odštartovala aj verejná diskusia o koncepcii reformy sociálneho poistenia. Vláda, odbory a zamestnávatelia sa nedohodli v RHSD len na jednom bode - znížení daní z príjmov. Podľa návrhu KOZ SR na zníženie daňového zaťaženia by výpadok v príjmoch štátneho rozpočtu predstavoval 9,7 mld. Sk ročne. Alternatíva vlády predpokladá len 3,1 mld. Sk. Ako uviedla na mítingu v rozhovore s novinármi ministerka Schmögnerová, požiadavky konfederácie by znamenali výpadok z rozpočtu v budúcom roku vo výške 19 miliárd korún, aj to ešte bez požiadaviek smerujúcich k výdavkom v štátnom rozpočte do zdravotníctva, školstva a pod. „Nech mi odpovedia, ako by sme s touto politikou túto dieru v rozpočte zaplátali. Či skutočne chceme, aby slovenské hospodárstvo na prahu konca druhého tisícročia skolabovalo.“ Viceprezident konfederácie Peter Gajdoš nám na to odpovedal, že sú aj iné možnosti naplnenia štátneho rozpočtu, ako len dane od občanov. Rozhýbať treba najmä ekonomiku, ktorá by vytvorila nové zdroje. Obaja majú očividne pravdu a tak občan, vyber si a hlavne maj trpezlivosť!

Autorka je redaktorka denníka Práca