Severný Kaukaz: Klub kosovských fanúšikov (3)
Dagestan zasiahla čečenská vojna predovšetkým v podobe únosov a teroristických akcií, ale aj tým, že sa sem sťahujú obyvatelia z hôr a postihnutých oblastí. Tým sa výrazne zvyšuje počet obyvateľstva a Dagestan má preto najväčší prírastok zo všetkých krajín Severného Kaukazu.
V poradí štvrtou najväčšou republikou oblasti je Karačajsko-Čerkesko s rozlohou 14 100 km2, počtom obyvateľov približne 430 000 a hlavným mestom Čerkesk. Ako už názov napovedá žijú tu dve etniká, ale v skutočnosti je to opäť raz zložitejšie. Karačaji patria do turkickej jazykovej skupiny a sú najpočetnejším etnikom. Čerkesi patria do kaukazskej skupiny. Do rovnakej skupiny patria aj Abázi a okrem týchto hlavných skupín tu žije aj ruské obyvateľstvo. Čerkesi majú tendenciu vytvoriť si vlastný štátny celok, ale v referende v roku 1993 neuspeli. Konflikty pramenia hlavne zo sporov medzi nimi a Karačajmi. Situácia tu však nie je napätá tak výrazne ako v iných republikách.
Terorizmus, snahy o samostatnosť...
Východným susedom Karačajsko-Čerkeska je republika Kabardsko-Balkarská s hlavným mestom Nalčik. Rozloha republiky je 12 500 km2 a počet obyvateľov v roku 2006 bol približne 900 000. V podstate možno hovoriť o opačnom garde, ako pri predchádzajúcej republike. Turkickí Balkari sú v menšine a žijú najmä v horách. Kabaraďania patria ku kaukazským národom a žijú najmä v okolí rieky Terek, tvoria však majoritu. K tejto národnosti sa hlási približne pol milióna obyvateľov. Aj medzi týmto hlavnými etnikami panuje značné napätie a obe sa snažia o samostatnosť. Navyše sa tu nachádzajú aj extrémistické islamské skupiny prepojené s Čečencami, ktoré sa snažia rozšíriť svoju vojnu. To v krajine samozrejme spôsobuje veľké problémy, ktoré sa prejavujú najmä teroristickými útokmi. Známy je najmä útok v Nalčiku dňa 13. októbra 2005, kde podľa oficiálnych zdrojov zahynulo 139 obetí, ale útoky a únosy sú tu pomerne časté.
Špecifickou krajinou Kaukazskej oblasti je Severné Osetsko, alebo od roku 1994 aj Alánia. Hlavným mestom tejto 8 000 km2 veľkej krajiny je Vladikaukaz. Žije tu asi 700 000 obyvateľov. Oseti patria k iránskej jazykovej skupine a paradoxne je to jediná prevažne pravoslávna krajina. Zároveň patrí medzi najrozvinutejšie v oblasti. Oseti majú veľmi dobré vzťahy s Ruskom, ktoré ich e v snahe o zjednotenie s južnými Osetmi v Gruzínsku ticho podporuj. Výrazne sa ich aj preto týka jednak konflikt svojich južných príslušníkov v Gruzínsku a aj čečenský konflikt. Mesto Beslan patrí tiež do Severného Osetska.
Zvláštnou krajinou Severného Kaukazu je aj Agydejsko. Leží na severozápade tejto oblasti a rozlohou patrí medzi najmenšie krajiny. Má len 7 600 km2 a žije tu približne 450 000 obyvateľov. Hlavným mestom je Majkop. Agydejci patria ku kaukazským Čerkesom, ale vo svojej republike predstavujú menšinu. Viac než dve tretiny obyvateľov sú Rusi a krajina je navyše zo všetkých strán obklopená ruským etnikom. Okrem snahy oživiť islam sa tu väčšie problémy neprejavili.
... a spory o územia
Poslednou, a zároveň najmenšou republikou, ktorá vznikla len v roku 1992 odtrhnutím sa od Čečenska, je Ingušsko. Má rozlohu 3 600 km2 a žije tu necelých pol milióna obyvateľov. Hlavným mestom je Magas. Inguši sú blízki príbuzní kaukazských Čečencov, ale vzťahy s nimi nemajú práve najlepšie. Hlavným náboženstvom je podobne ako v Čečensku islam. Čečenské ozbrojené jednotky často prenikajú na územie Ingušska, kde vyvolávajú konflikty. Okrem toho v krajine žijú aj utečenci z Čečenska, ktorí tiež pokoj nepridávajú. Okrem Čečenska má krajina územný spor aj so severným Osetskom, ktorý sa vlečie od čias Stalina. Situáciu komplikuje aj skorumpovaná vláda Murata Zjazikova, bývalého agenta KGB, ktorá je podozrivá z vrážd, nezákonného zatýkania a podobne. Domáce obyvateľstvo sa búri, ale bezvýsledne. Zrejme podobne, ako aj iní obyčajní obyvatelia, by radi privítali príchod ruských vojsk a nastolenie aspoň základného poriadku.
Rusko ako ústredná mocnosť v regióne nedokáže efektívne zvládnuť situáciu ani politicky – najmä pre premenlivé prostredie, ani vojensky predovšetkým pre zložitý terén a odbojnosť miestnych národov. Často len hasí najväčšie konflikty. Svet však vníma celú situáciu len v konfliktom vzťahu Rusko kontra kaukazské národy, ale skutočnosť, ako som sa pokúsil naznačiť, je omnoho komplikovanejšia. Adeptov na vlastné štátne celky je podstatne viac.
Je možné, že Kosovo rozdúcha mnohé plamienky separatistických nádejí aj u tých, ktorí doteraz touto túžbou nehoreli. Severný Kaukaz je krajinou národov a etník hľadajúcich svoju identitu. Je to aj územie fanatických náboženských extrémistov, despotických vládcov a skorumpovaných politikov, ktorí využívajú ideológie a roznecujú vášne podľa svojich zámerov. Kosovo je pre nich symbolom nádejí aj. Len čas ukáže, kam to všetko povedie.
